Je pre mňa záhadou, kedy nastáva onen zlomový čas v živote "dospeláka", keď sa prestáva v živote hrať? Je veľa toho, čo sme z nášho detského života stratili. Keď sa však poctivo rozpomenieme na naše hry z detstva, možno si tiež spomenieme, že sme boli vtedy šťastní. Skutočne šťastní :)
A čo robia naše deti?
Opäť nás volajú hrať sa v našom živote.
Ako mamu ma najviac "zabíja" množstvo povinností - úloh, ktoré mám pred sebou. Sú dni, kedy ma vôbec nebaví hrať sa s mojimi deťmi. Zaťažuje ma to. Ale tiež viem, že ak si - čo i len krátku - hru s deťmi zahrniem do môjho denného programu, väčšinou odchádzam z nej osviežená.
Pozývam vás, milí rodičia, hrať sa.