Hudba v našej reči
Na moju otázku „kde bývate, deti?“
trojročný Kubko odpovedal:
„Pri maminke.“
Ľudský hlas je tajomstvo. Už len preto, že každý hlas má svoju vlastnú, ničím a nikým nezameniteľnú podobu.
Aj malé deti vedia s istotou rozpoznať známy hlas – najmä hlas matky – medzi inými hlasmi. Preto často hovorím rodičom: "Spievajte, lebo spevom sprevádzate vaše dieťa. O čo viac vás dieťa v skupine môže vnímať, o to je sebaistejšie – sebavedomejšie."
A ako som už písala, nejde nám o dokonalosť, a to ani v speve, ide nám o podporu nášho dieťaťa – o jeho sprevádzanie.
Naša hovorová reč je hudobná aj napriek tomu, že práve nespievame. Existujú tzv. prvky hudobnej reči, ktoré sú tiež elementmi hovorovej reči. Z tých elementov, ktoré sú na pohľad jasné tu menujem tieto:
farba – dynamika (sila) – melódia – rytmus – tempo reči.
Pre tých, ktorí sa neboja ďalších „hudobných“ pojmov, pridávam všetky elementy hudobnej reči rozdelené nasledovne:
časové (horizontálne) prvky hudobnej reči:
- rytmus – metrum – tempo – agogika,
priestorové (vertikálne) prvky hudobnej reči:
- farba,
- dynamika,
- melódia,
- harmónia – tonalita.
Na Muzilienke sa snažíme aktívne rozvíjať tak časové, ako aj priestorové elementy hudobnej reči – rovnomerne, vyvážene. Ne(za)ostať „iba“ pri rytme a melódii, rozoznieť hudbu v nás.