Ľudský hlas je tajomstvo. Už len preto, že každý jeden hlas má svoju vlastnú ničím a nikým nezameniteľnú podobu. Práve osobitá farba hlasu človeka je jeden z dôkazov, že každý z nás je jedinečný.
Aj malé deti vedia s istotou rozpoznať známy hlas - najmä hlas matky - medzi inými hlasmi! Preto často hovorím rodičom: "Spievajte, lebo spevom sprevádzate vaše dieťa. O čo viac vás dieťa v skupine môže vnímať, o to je sebaistejšie."
A ako som už písala, nejde nám o dokonalosť, a to ani v speve, ide nám o podporu nášho dieťaťa - jeho sprevádzanie.
Možno to bude pre niekoho znieť zvláštne, ale naša reč je hudobná aj napriek tomu, že práve nespievame :) Existujú totiž tzv. prvky hudobnej reči (s obľubou tu škrtám slovko "hudobnej"), ktoré sú tiež elementami hovorovej reči. Z tých elementov, ktoré sú na pohľad jasné tu menujem tieto:
farba - dynamika (sila) - melódia - rytmus - tempo.
Pre tých, ktorých ešte neodradil tento text a neboja sa ďalších hudobných pojmov pridávam všetky elementy hudobnej reči rozdelené nasledovne (Burlas, 2006, Zeleiová, 2012):
do časových prvkov hudobnej reči patria
* rytmus
* metrum
* tempo
* agogika
do priestorových prvkov hudobnej reči patria
* farba
* dynamika
* melódia
* harmónia
* tonalita
Aj preto sa snažíme na Muzilienke aktívne rozvíjať tak časové ako aj priestorové elementy hudobnej reči - rovnomerne, vyvážene. Ne(za)ostať iba pri melódii a rytme. Rozoznieť hudbu v nás.